Turci si v nedeľu zvolia nový parlament, jazýčkom na váhach môžu byť Kurdi

Autor: Lucia Mrázová | 5.6.2015 o 8:50 | Karma článku: 3,51 | Prečítané:  340x

Zdá sa, že krajina má cez víkend poslednú šancu odvrátiť svoje smerovanie k prezidentskej republike. Do parlamentu môžu zasadnúť nováčikovia, ktorí by mohli Erdoğanovým nasledovníkom prekaziť plány. 

Okrem toho, že si v týchto dňoch Turci pripomínajú druhé výročie od začiatku protivládnych protestov, v krajine finišuje aj predvolebná kampaň. Šancu zasadnúť do Národného zhromaždenia majú tento krát okrem tradičných strán vládnej AKP, republikánskej CHP a nacionalistickej MHP, aj reprezentanti kurdskej menšiny z HDP. A zdá sa, že práve Kurdi môžu byť poslednou prekážkou Erdoğanovho plánu stať sa najvyšším predstaviteľom štátu v novej, „prezidentskej republike tureckého štýlu“.

Na vstup do tureckého najvyššieho zákonodarného orgánu musí strana prekročiť desaťpercentnú hranicu, čo je jeden z najvyšších prahov zvoliteľnosti na celom svete. Prieskumy ale naznačujú, že zjednotení Kurdi (po prvý krát v tureckej histórii ako samostatná strana) sa spolu s ďalšími tromi stranami do zákonodarného orgánu dostanú. Rozloženie parlamentných kresiel by sa potom konsolidovalo do takej miery, že vládnu AKP by mohla HDP pripraviť až o asi 40 kresiel.

Práve tomu sa AKP na čele s premiérom Davutoğluom snaží vyhnúť už od začiatku kampane, ponúkajúc rôzne lákadlá. Predvolebnú kampaň odštartovali predstavovaním Koránu v kurdštine, ktorý štátna administratíva na poslednú chvíľu preložila a vydala. Nasledovali vyhrážky, že ak si Kurdi zvolia HDP, bude to mať neblahý vplyv na rozvoj vyjednávaní s ozbrojenými teroristami z Kurdskej strany pracujúcich (PKK). Na pobočky pro-kurdskej strany, ktorá dnes oslovuje aj ďalšie turecké minority, medzi inými aj LGBTI komunitu, bolo za posledný mesiac uskutočnených viac ako 120 útokov, za ktorými sú stále neznámi páchatelia.

S Barışom (volajme ho tak pre potreby tohto blogu) sa poznám už roky. Častokrát trávime čas aj nekonečnými nočnými diskusiami o tureckej spoločnosti, ktoré Barış vždy vedie v dostatočnom zápale svojho nacionalisticko-ateistického presvedčenia. Barış pochádza z juhozápadu krajiny – najliberálnejšej a z mojich skúseností aj najeurópskejšej časti republiky. Od kedy môže  voliť, Barışov hlas vždy dostali republikáni z CHP (ktorých založil ešte otec moderného Turecka, Atatürk). Inak to nebude ani v nedeľu. HDP sa podľa neho do parlamentu dostane aj bez jeho hlasu, no reálny obrat v krajine môžu nastaviť len republikáni/sociálni demokrati z CHP, na čele s ich lídrom. „Kılıçdaroğlu ako jediný dosiahol v tejto strane skutočný progres a na rozdiel od HDP má aj jasný program a plán,“ hovorí a jedným dychom dodáva, že pro-kurdská HDP by sa mala do parlamentu dostať, no na „občiansku politiku budú musieť ešte dospieť.“

Netypicky svetlovlasý Barış mi vysvetľuje, že posledné dni trávi na sociálnych sieťach a s priateľmi si veľmi kriticky vymieňa názory na to, prečo HDP nemusia jeho liberálni priatelia voliť napriek tomu, že je prítomnosť HDP – najmä z hľadiska jednoduchej matematiky počtu kresiel – v parlamente potrebná. „Kto mi zaručí, že sa po voľbách nedajú dokopy s Tayyipom?“ familiárne sa odvoláva na prezidenta.

Umut, lodný inžinier s kurdským pôvodom, má iný názor. HDP pokladá za jedinú strana, ktorá v týchto voľbách garantuje dodržiavanie základných ľudských práv všetkým obyvateľom, bez ohľadu na národonosť, náboženstvo, orientáciu, či pohlavie. Kampaň strany sleduje intenzívne: „Podľa mňa a aj podľa mnohých straníckych vyjadrení sa HDP pripravuje na to, že sa stane silnou opozičnou stranou a po nasledujúcich voľbách v roku 2019 aj stranou vládnou.“ Umut hovorí, že ani on, ani Kurdi, ktorých pozná, sa Erdoğanovými medovými motúzmi nenechali nalákať: „Možno náš prezident bol odvážnym lídrom a pri riešení kurdskej otázky bol nápomocný, no dnes sa z neho stal diktátor, ktorý je závislý na moci a jeho jediným záujmom je si túto moc udržať.“

Predbežné prieskumy hovoria, že ak aj vládna AKP prekročí očakávaných 40 percent hlasov a do parlamentu by sa pro-kurdskí HDP nedostali, ústavnú väčšinu – 330 z 550 kresiel Národného zhromaždenia – strana nezíska. Ústavná väčšina by znamenala, že Turecko by už onedlho mohlo organizovať referendum za zmenu absolútneho režimu republiky, kde na čele bude už so všetkou koncentráciou moci jediný prezident. Turci však svoju lojálnosť Erdoğanovi preukázali za posledných 12 rokov už mnohokrát. Je teda možné, že v nedeľu opäť prekvapia.

O priebehu a výsledkoch volieb budem online písať aj v nedeľu, 7. júna, tu (@LuciaMrazova).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?