Arméni si pripomínajú sté výročie genocídy. Prečo to Turkov stále rozhorčuje?

Autor: Lucia Mrázová | 22.4.2015 o 15:05 | Karma článku: 6,94 | Prečítané:  1667x

Ani po storočí napätých vzťahov medzi Tureckom a Arménskom sa neblýska na lepšie časy. Výročie od tzv. arménskej genocídy, ktorú si po celom svete pripomínajú Arméni v týchto dňoch, vôbec neuvítali Turci. Prečo je pre nástupnicky štát Osmanskej ríše, ktorý mal genocídu spôsobiť, aj po storočí také ťažké uznať ju? 

 

Historický kontext

V čase 1. svetovej vojny, keď sa upadajúca Osmanská ríša spojila s Nemeckom, sa snažila udržať všetky územné čiastočky rozsiahlej krajiny. Po strate Balkánu chceli osmanskí Turci koncom 19. a začiatkom 20. storočia zabrániť ďalšiemu štiepeniu - arménskej kolaborácii s Rusmi.  Práve v noci 24. apríla 1915 boli arménski intelektuáli, profesionáli, spisovatelia a náboženskí lídri obkľúčení osmanskou armádou v Konštantinopole a následne popravení. Nasledovali roky systematického vysťahovávania Arménov z Anatólie a odhaduje sa, že až 75 percent etnických Arménov vtedy prišlo o život. Pod osmanskými zbraňami, ktorých cieľom bolo údajne vyhladenie tohto etnika, padlo vtedy takmer jeden a pol milióna Arménov.

 

Genocída je pojem, ktorý do slovníkov národov pribudol až v roku 1944. Raphael Lemkin, ktorý pojem po prvýkrát použil, sám uviedol, že práve udalosti namierené proti Arménom boli presne tými, ktoré chcel novým pojmom označovať. Lemkin v roku 1949, podobne ako pápež František pred niekoľkými dňami, a po ňom aj Európsky parlament, označil udalosti z prelomov storočí za prvú genocídu dvadsiateho storočia.

V Turecku ale nedávne aktivity Vatikánu aj Bruselu popudili rozhorčenosť predstaviteľov krajiny nad – podľa nich – celosvetovo prítomnou arménskou loby. Súčasný prezident Erdoğan zašiel ďalej, ako ktorýkoľvek z jeho predchodcov, keď minulý rok kondoloval príbuzným obetí a vyjadril ľútosť nad čiernou kapitolou minulosti. Jeho posledné výroky o tom, že arménska diaspóra po celom svete odštartovala nenávistnú kampaň proti Turecku, ale pozitívne naladenie spred roka nepotvrdzujú.

Prečo sa ale tak Turci bránia pojmu genocída a uznaniu týchto udalostí?  

Turci už v minulosti akceptovali, že k udalostiam na prelome storočí a počas 1. svetovej vojny došlo, no nesúhlasia ani s počtom zavraždených, ani s celkovým motívom osmanských bojovníkov, upozorňujúc, že išlo o časy vojny. Podľa nich deportácie a vraždenie Arménov bolo porovnateľné s bremenom, ktoré v tom čase niesli aj Turci vo vlastných radoch.

No nejde len o matematiku a slovíčka v dejepise. Uznaním genocídy by Turecko muselo prebrať aj legálne záväzky, ktoré z takýchto historických udalostí vyplývajú. Tŕňom v oku sú najmä tie finančné. Odhaduje sa, že platenie reparácií za mŕtvych, trpiacich a ďalších, ktorých vyvražďovanie postihlo, by stálo nástupnícku krajinu Osmanskej ríše niekoľko desiatok miliárd dolárov. (Napríklad Nemci po skončení 2. svetovej vojny v roku 1952 uzavreli ako Západné Nemecko s Izraelom dohodu o reparáciách. Odvtedy už bolo najmä židovským potomkom obetí holokaustu vyplatených takmer 90 miliárd dolárov.) Armen Grigoryan z Rusko-arménskej Univerzity v Jerevane si nemyslí, že reparácie by mali takúto médiami kalkulovanú hodnotu: „Neexistujú presné prepočty, no podľa môjho názoru budú Arméni stáť najmä o reparácie vo forme pozemkov v Anatólii.“   

Podľa posledných prieskumov si len deväť percent Turkov myslí, že by ich predstavitelia mali udalosti z roku 1915 označiť za genocídu. V týchto dňoch si krajina namiesto genocídy pripomína víťazstvo v bitke pri Gallipoli, ktorá položila základy moderných tureckých dejín a ktorá sa rovnako odohrala práve pred sto rokmi.

Jerevan si udalosti genocídy pripomenie aj počas oficiálnej slávnosti, ktorej sa má údajne zúčastní aj ruský prezident Vladimír Putin. Arméni so silným vplyvom v Spojených štátoch napríklad získali podporu aj mnohých hollywoodskych hviezd a hviezdičiek. Krajinu prednedávnom so svojím manželom, raperom Kanye Westom navštívila aj populárna Kim Kardashian, ktorá má sama arménsky pôvod a svojou prítomnosťou (opäť kontroverzne) obrátila na Arménsko záujem verejnosti.

Odmietanie genocídy je najzávažnejší problém, ktorý dnes stojí medzi Tureckom a Arménskom. „Arméni situáciu vidia ako bezpečnostnú výzvu krajiny a Turecko je potom vnímané ako nepriateľský štát,“ vysvetľuje Armen Grigoryan. Nedá sa predpokladať, že Turci po storočí odmietania rázne zmenia svoj názor. Nepriateľský tón z Ankary v súvislosti s pripomínaním si okrúhleho výročia genocídy nevnáša pozitívne naladenie ani do už prebehajúcich dialógov.

Arménsku genocídu dnes uznáva 24 štátov, medzi nimi aj Spojené štáty, Rusko, Poľsko, od 14. apríla 2015 Česko, od 21. apríla 2015 aj Rakúsko, ale aj Slovensko (od 30. novembra 2004).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?