Sýrčania utekajú pred islamistami. Zaplavujú turecké pohraničie.

Autor: Lucia Mrázová | 24.9.2014 o 17:40 | (upravené 24.9.2014 o 18:31) Karma článku: 5,53 | Prečítané:  762x

Predstava, že by na Slovensko v priebehu dvoch rokov prišlo zrazu viac ukrajinských utečencov, ako je napríklad počet obyvateľov v celej Banskej Bystrici, je desivá. Presne to sa v pomere k počtu obyvateľov stalo v Turecku. Len od minulého týždňa (15. – 20. septembra) cez dva hraničné priechody medzi Tureckom a Sýriou prešlo až 140 000 sýrskych utečencov. Navyše, krajinu už dnes stál boj s humanitárnou krízou na vlastnom území v súvislosti s vojnou v Sýrii viac ako tretinu toho, čo dvadsať osem štátov Európskej únie dokopy. 

Odhaduje sa, že zo Sýrie od začiatku vojny (od marca 2011) utiekli už takmer 3 milióny obyvateľov, najviac, 1,1 milióna do Libanonu a asi 800 tisíc do Turecka. UNHCR predpokladá, že do Turecka môže pred ozbrojencami z ISIS v najbližších dňoch utiecť okrem iných aj zvyšok Kurdov zo sýrskeho pohraničného mesta Kobane. Tým by sa už teraz vysoký počet sýrskych utečencov v krajine (takmer 1,3 milióna) mohol zvýšiť o ďalších 400 000.

Európska únia a jej dvadsať osem členských štátov vynaložili zdroje vo výške 2,8 miliárd eúr. Samotné Turecko poskytlo v tom istom období takmer 1 miliardu eúr. A práve Turecko – ako sa dá geograficky odhadovať – je bránou, ktorá stále chráni Európu pre hromadným prílevom utečencov. Naštrbené vzťahy Únie a Turecka ale pri koordinácii týchto problémov vôbec nepomáhajú.

Európska únia, Turecko a „efektívna“ spolupráca

EÚ bola takmer od začiatku sýrskej krízy obviňovaná pozorovateľmi z neefektívnosti. Veľa času trvala napríklad koordinácia členských štátov v otázkach udeľovania azylu. Niektoré členské štáty EÚ, napríklad Grécko, vo vzťahu k sýrskym utečencom posilnili kontroly na hraniciach a efektívne tak dnes bránia Sýrčanom vstúpiť do Európy.

Práve azylova politika a jej – podľa EÚ - neefektívnosť v Turecku je jedným z problematických bodov v progrese Turecka na ceste vstupu do zjednotenej Európy. Únia ale dnes nepriamo z tejto „nedokonalej“ azylovej politky Turecka vlastne profituje.

Hoci väčšina utečencov žije mimo utečeneckých táborov, Turecko sa zaviazalo poskytnúť všetkým nielen dočasný azyl, ale aj iné možnosti ubytovania mimo táborov, vrátane iných foriem pomoci a zaistenia bezpečnosti. Rozšírenie tzv. statusu dočasnej ochrany v praxi uľahčilo prístup utečencom na turecké územie a poskytlo záruky ochrany aj v prípade nelegálneho vstupu a od roku 2013 dokonca aj zdravotnú starostlivosť ako súčasť povolenia na pobyt. Práve bezpečnosť na 822 kilometrovej hranici so Sýriou je nákladnou položkou, v ktorej Turecko nechráni len svojich občanov, ale aj utečencov a pracovníkov humanitárnych organizácií.

V boji proti teroru...

Po pomalých začiatkoch, kedy Ankara nevedela zaujať jednoznačný postoj najprv k vojne v Sýrii a teraz ani v koalícii proti ISIS, včera, 23. septembra vo večerných hodinách potvrdil novozvolený premiér Ahmet Davutoğlu, že Turecko rozšíri svoje jednotky a operácie v tomto regióne. Krajina je v súčastnosti po parlamentnom schválení zapojená do dvoch operácii: proti Kurdskej robotníckej strane (PKK) v severnom Iraku a proti potenciálnej hrozbe, ktorá môže prísť v súvislosti so sýrskou občianskou vojnou. Tretiu operáciu proti ISIS (Islamskému štátu Iraku a Sýrie) bude turecký parlament schvaľovať 2. októbra.

Či sa krajina zapojí do operácie, vedenej Spojenými štátmi, však stále nie je jasné. „Povedal som to aj americkému ministrovi zahraničných vecí Spojených štátov Johnovi Kerrymu: Turecko nemusí nikomu nič dokazovať,“ uviedol Davutoğlu vo svojom prejave. Ankara doteraz neposkytla v boji proti ISIS ani vzdušný priestor, ani svoje vojenské základne. Po víkendovom úspechu tureckej diplomacie, ktorej sa podarilo vyslobodiť zo zajatia ISIS až 46 tureckých rukojemníkov, sa zdá, že Turci majú v rukách aj iné, ako len tradičné zbrane a stíhačky.

 

Turecko od začiatku krízy možno nedostatočne realisticky a rázne prezentovalo svoj zahraničnopolitický postoj voči nepokojným susedným oblastiam, no pomerne v tichosti si dokázalo poradiť s obrovským – pre každú krajinu nesmierne problematickým – prílivom utečencov. Aj napriek chybám a obviňovaniu v súvislosti s bezpečnosťou, obranou štátu a  (ne-)zapájaním sa do širšej koalície v boji s terorom, zvláda masívnu humanitárnu pomoc možno pragmatickejšie, ako by dokázala Európska únia. Politika, ktorá uprednostňuje potreby utečencov pred snahou správať sa k nim ako k hrozbe, nie je jednoduchá, no Turecko ilustruje, že podobnú zmenu zmýšľania možno uplatniť v praxi – no za akú veľkú cenu sa dnes ešte nevie dostatočne odhadnúť.

Viac o tom, akú zahraničnopolitickú stratégiu využíva Turecko, ktoré sa dnes ocitlo uprostred vojnových konfliktov v Sýrii, Iraku a na Ukrajine, nájdete aj tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?