Gezi protesty – rok po...

Autor: Lucia Mrázová | 31.5.2014 o 22:03 | (upravené 1.6.2014 o 7:15) Karma článku: 9,79 | Prečítané:  3559x

Bolo to presne pred rokom, keď médiá v krajine aj v zahraničí zaplavil obrázok ženy v červených šatách, na ktorú z priamej blízkosti vypálil slzný plyn radový policajt. Demonštrácia proti výrubu parku, ktorá iniciovala v Turecku protivládné protesty, zachránila aspoň stromy. Za rok sa ale republika polarizovala viac ako kedykoľvek predtým. Čo sa teda demonštrantom podarilo?

Protesty a strety s organizovanou políciou si vyžiadali osem obetí, z toho štyri po priamom zásahu polície. Vyše 8 000 ľudí, vrátane policajtov, bolo zranených. Ako ale píše aj americký Wall Street Journal, protestanti nedokázali premeniť svoju vtedajšiu silu na reálnu politickú opozíciu k dvanásťročnej vláde premiéra Erdogana.

Ja som sa naučila rozoznať zápach slzného plynu, miesta, kde sa koncentrujú demonštranti a kde polícia. Nikdy predtým som mimo Turecka protest nevidela, akosi ma aj doma stále obišli. Dnes už viem odhadnúť, kde sa čo stane, kam ísť a ktorým miestam sa radšej vyhnúť. A napriek napätiam odpovedám na všetky emaily, ktoré mi mnohí počas roka (hlavne pred svojou dovolenkou) písali, že Turecko je nádherná krajina a Istanbul treba vidieť. Občianska zanietenosť a presvedčenie je čosi, čomu by sme sa možno my na Slovensku mohli dokonca priučiť – samozrejme, bez agresie.

Park prežil

Istanbul je štátom v štáte. Je iný ako zvyšok krajiny, a predsa v sebe zahŕňa veľa dedinskosti tureckého vidieka. Obchodným centrám sa tu darí a pribúda ich tu ako húb po daždi. Ďalšie gýčové obchodné centrum sa našťastie v centre mesta nakoniec nestalo realitou. Taksim ostal obrovskou betónovou plochou okolo neveľkého Gezi parku. Posledný zelený ostrovček v kamennej džungli námestia víta dnes viac návštevníkov, ako predtým. Park nadobudol omnoho mystickejšiu atmosféru. Prestavba námestia je ale len otázkou času.

Protesty však zatriasli politickou scénou. Videli sme obrovský korupčný škandál, ktorý mal kompromitovať vládu. Namiesto toho bolo zo svojich pozícií odvolaných tisíce policajtov a desiatky vyšetrovateľov a sudcov, ktorí sa prípadu venovali, aby si vládna AKP napokon ešte viac podchytila štátne súdnictvo. Tragikomickosť udalostí v krajine nadobudla obrovské rozmery.

Polarizovaní Turci

Marcové dlho očakávané voľby do miestnych samospráv vyhrala Erdoganova AKP, a to aj napriek tomu, že sa to zdalo po protestoch takmer neuveriteľné. V čase keď v krajine zakázali Twitter aj YouTube a ani potom, čo smrť 15-ročného chlapca, ktorého zasiahla plynová bomba z policajnej zbrane, vyhnala státisíce ľudí do ulíc opäť, by si tento výsledok nepredstavovali protestanti ani v zlých snoch. Vládna strana získala 46 percentnú podporu, no oslavy Erdoganovcov boli omnoho okázalejšie. Ktokoľvek vtedy veril, že sa občianska participácia a zanietenosť vyplatí, ostal po voľbách bez slov... Demonštrácie rozmerov z leta 2013 sa zmenili na nemožné, nádej na zmenu nepredstaviteľná. Turecká spoločnosť je po roku neprekonateľne rozdelená na podporovateľov premiéra a tých ostatných.  

Skeptické zahraničie

„Turecko-arabské vzťahy ešte nikdy neboli tak napäté, ako sú dnes,“ povedal mi nedávno pri neformálnom rozhovore veľvyslanec Ligy arabských štátov v Turecku. Európska únia pokračuje v zverejňovaní upozornení a znepokojení. Turkov však tento druh hrozby vôbec nepáli, a tak sa ani nikto nesnaží napätú situáciu s Európou hasiť. Prehraná súťaž o organizovanie letnej olympiádyvýstavy Expo v roku 2020 však boli akýmisi odkazmi medzinárodnej spoločnosti. Turecko sa medzinárodne izoluje a podporovateľov hľadá dnes oveľa ťažšie, ako kedykoľvek predtým. Turci sa dnes dostanú bez víz tak do Nigérie alebo Somálska.

Výročie

V sobotu 31. mája, v deň výročia začiatku protestov bol aj napriek pôvodným sľubom, uzatvorený nielen Gezi park, ale aj námestie Taksim. Ktokoľvek sa chcel dostať cez stovky policajtov, neprešiel. Na uliciach v centre Istanbulu sa nestretlo toľko demonštrantov, ako si tieto časti mesta pamätajú spred roka. Na druhej strane ale v iných mestách – už tradične napríklad v Izmire – boli stretnutia omnoho priateľskejšie a masovejšie.

Frekventované miesta protestov Istanbulu obsadilo 25 000 plne obrnených policajtov a od skorého popoludnia prestali premávať lode medzi európskou a ázijskou časťou mesta. Centrum časti Besiktas alebo Kadikoy boli miestami potyčiek. Počet zložiek ale nespočetnekrát prevyšoval počet tých, ktorí sa odvážili vyjsť „bojovať“ na ulicu. Vraveli sme si, že atmosféra a symbolika by boli omnoho farebnejšie, ak by polícia jednoducho neprišla. Park by bol otvorený a nikto neverí, že by si tam hocikto dovolil „namiešať“ nejaký molotovov kokteil.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?