Na prechádzke Gezi parkom - centrom tureckých demonštrácií

Autor: Lucia Mrázová | 8.6.2013 o 15:40 | (upravené 9.6.2013 o 20:51) Karma článku: 15,98 | Prečítané:  3402x

Niečo také som nikdy nezažila. Nikdy! Keď som sa po trojhodinovej prechádzke vlastne z ničoho nič rozplakala, zarazilo ma aká som citlivka. Vtedy som si najviac želala, aby som bola tak talentovaná, aby som vedela slovami alebo obrazom opísať, čo sa dnes deje v Gezi parku. Verím, že sa to tu niekomu v Istanbule podarí.

O tom, ako park v centre Istanbulu pred výrubom začali strážiť mladí Turci, polícia nezmyselne zasiahla slzotvorným plynom a vodnými delami, čo vyústilo do celonárodných protestov a demonštrácii proti vláde a za väčšiu slobodu v krajine, som už napísala veľa. Teraz by som sa ale rada podelila o iný zážitok. Taký, ktorý prajem zažiť všetkým. Taký, ktorý sa dá v dnešných dňoch okúsiť asi len v Gezi parku, v centre moderného Istanbulu.

Príjazd do okolia parku a námestia Taksim je zahradený barikádami. Polícia sa v okolí nepohybuje asi od nedele. V parku vyrástol samostatne žijúci organizmus, nezávislý na nikom a na ničom, nesúvisiaci s časom a vonkajším priestorom. Tisíce ľudí sa denne prídu pozrieť na to, ako vyzerá neorganizovaná sloboda.

Stovky stanov, tisíce mladých, najmä študentov, reprezentanti univerzít, zahraničných študentov, združenia, organizácie. A predsa je tam bezpečne. Kútik pre deti, kde hrali bábkové divadlo a kreslilo sa, nanovo vysadená záhradka, fotogaléria. Divadlo a pouliční umelci, knihy a časopisy. Komunisti, socialisti, ekológovia, náboženské spolky, LGBT komunita, architekti, známe osobnosti. A predsa nik nepresadzuje len svoju pravdu. Joga, diskusné krúžky, maľovanie, turecký čaj a káva. Odkazy pre demonštrantov a vládu, heslá, slogany, vtipné plagáty. Čistiaca čata, prvá pomoc, jedlo a bežné veci dennej potreby v špecializovaných sekciách. Tu sa za nič neplatí, ani za jedlo, nápoje, drobné maškrty, ani za deky, prikrývky, ani za oblečenie. A predsa ľudia vedeli, koľko a čo si podľa potreby súvisiacej s protestom brať. Videla som chalana, ktorý toho asi tiež pre seba nemal veľa, a predsa vykladal z igelitového vrecka zopár sáčkov orieškov do sekcie s občerstvením. Staršia dôchodkyňa doniesla deky a chlapík, čo si poskladal stánok na rohu ulice a chystal sa domov, priniesol zvyšné tričká, ktoré cez deň nestihol predať.

Prišli rodiny, kamaráti, milenci, kluby, deti, študenti aj vyslúžilí dôchodcovia. Tu sa nikto nehádal, nestrkal, nebála som sa, že ma okradnú alebo si ma budú obzerať, lebo mám svetlé vlasy. Keby autor Utópie Sir Thomas More zabehol dnes na 10 minút do Gezi parku, možno by si za jej miesto nezvolil ostrov v Atlantiku. A možno by aj on vyronil nejakú slzičku, ak by bol citlivka ako ja.

Ešte stále som zahltená v celej atmosfére a naivne verím, že sa bude vedieť transformovať do našej reality a ostať živelná a žiarivá. Istanbul je krajší ako kedykoľvek predtým.

1c.JPG

2a.JPG 1b.JPG

3b.JPG 3a.JPG

4b.JPG

2b.JPG

5.JPG

5a.JPG 5b.JPG

6b.JPG

7.JPG

8a.JPG 9a.JPG

8b.JPG

9b.JPG

9c.JPG

11.JPG

10.JPG

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?