Cenzúra médií a oveľa viac obetí. Akú logiku využíva Ankara?

Autor: Lucia Mrázová | 14.5.2013 o 17:45 | (upravené 28.5.2013 o 11:19) Karma článku: 6,70 | Prečítané:  525x

11. mája v juhotureckom meste Reyhanli vybuchli dve bomby, ukryté v odparkovaných autách v centre. Oficiálne zdroje hovoria o 51 obetiach, neoficiálne o vyše 200. Obvinenia padli na sýrsku stranu.

 

Reyhanli je asi sedemdesiat tisícové mesto, ktoré leží v južnej provincii Turecka, Hatay. Z tejto oblasti je ľahko dovidieť do blízkej Sýrie a provincia sa stala jednou z oblastí s najväčším počtom utečencov. Keď v sobotu počas bieleho dňa vybuchli v meste bomby, v médiách, na internete a po sociálných sieťach sa rozliezli stovky informácií. Zimomravky vyvolávajúce videá ukázali príliš veľa. Zdalo sa, že omnoho viac, ako si to v krajine želali. Už večer vydal miestny súd rozhodnutie, ktorým zakázal publikovanie fotografií a iných súvisiacich materiálov, „ktoré by mohli ohroziť vyšetrovanie“. V tom čase sa tiež začali objavovať na sociálnych sieťach údajné počty obetí, ktoré zaznamenali doktori v provinčných nemocniciach. Tie hovorili o štvornásobku oficiálnych čísel. Vláda znovu čelila obvineniam z masívnej cenzúry.

Ak by skutočne bola pravda, že obetí bolo štyrikrát viac, ako bolo zverejnené, čo by mohlo viesť tureckú vládu k manipulácii s číslami? Na jednej strane sú mnohí presvedčení, že Ankara chce ísť do vojny so Sýriou. Zverejniť podozrenie, že za útok sú zodpovední Sýrčania a držať sa nízkeho počtu obetí, by bolo asi kontraproduktívne. Na druhej strane ale incident - ak bol skutočne nápadom sýrskych rebelov, či vlády – otáča ukazovák aj na vládu z Ankary. Dokáže vôbec ochrániť svojich ľudí? Naozaj mal pilot, ktorý včera havaroval pri hraniciach so svojou F-16, technickú poruchu? Konšpirácie sa tu v Turecku tvoria priam samé a z každej lastovičky (čajky).

Moja známa, novinárka, nedávno navštívila juh Turecka. Bola znechutená, keď videla, že 900 kilometrová hranica má len zopár check-pointov. Hranicu ľahko prekročí ktokoľvek po obyčajnom chodníku a zvýšiť adrenalín si skúsila aj ona: „Nikoho nikde, nikto ma nezastavil.“

Keď mi desť kilometrov od domu vrie vojna, očakávam azda, že možno môj premiér, ktorý má k vlastnej dispozícií tisíce policajtov a stovky tankov a ozbrojencov, pošle do môjho okolia na ochranu aspoň čosi zmysluplnejšie. Očakávam, že tajné služby v krajine, ktorá sa stáva priamym svedkom vojny u suseda, ktorý je už na mojom prahu, začnú naplno využívať všetku dostupnú inteligenciu. Ak ma ale táto vláda nevie ochrániť, budem nahnevaný, hovorí si asi každý uvažujúci Reyhanličan. Strach z vlasného obyvateľstva by možno vysvetlil teóriu zahmlievania čísel a absenciu rozšírenejších správ. Je ale ťažké uveriť, že sa dajú manipulovať údaje v takomto rozsahu napríklad o tom, koľko ľudí bolo pochovaných. Sýria sa navyše k útokom nehlási a úplne sa od nich dištancuje.

Čo sa to v Turecku teda deje? Premiér čoskoro cestuje na návštevu Spojených štátov a prezident zajtra do postihnutej oblasti. Hádam budeme čoskoro múdrejší.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?