A hoci perex znie ako upútavka na zlý katastrofický film, fakty sú fakty. Istanbul leží blízko Severoanatolského pevninového zlomu. Celé Turecko sa ročne doslova posúva o 2,5 cm smerom ku Grécku, keďže južná časť zlomu je vytláčaná Arabským polostrovom. Podľa Amerického pobrežného a geodetického ústavu je zemetrasenie isté. Jeho ničivosť aj to, kedy ho očakávať sa však predpokladať nedajú.
Skúsenosti so zemetraseniami
Tuci majú so zemetraseniami svoje skusenosti. Len nedávno, v roku 1999 zasiahlo mesto Izmit, vzdialené od Istanbulu asi 100 km zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo až 20.000 obetí. A iba minulý rok malo hrozné následky aj zemetrasenie na východe krajiny, v oblasti jazera a mesta Van. Keď som prechádzala mestami, ktoré zemetrasenie kedysi postihlo, nemohla som si nevšimnúť pozostatky nešťastia. Ruiny domov sú nepriehľadnuteľné. Kocaeli alebo Duzce, ktoré som navštívila, dnes stavajú radšej nízkopodlažné domy.
Posledné ničivé zemetrasenie, zvané aj Malá apokalypsa, zasiahla Istanbul v roku 1509 a mesto zničila. Táto metropola je dnes ekonomickým hniezdom Turecka a sústreďuje sa tu 20 percent tureckého obyvateľstva a väčšina tureckej ekonomickej sily. Následky zemetrasenia si dnes ani oborníci nevedia celkom presne predstaviť. Všetkým je však jasné, že z krajiny, ktorá je dnes hospodárskym príkladom pre svojich susedov, by sa zmenila z darcu na príjemcu zahraničnej pomoci.
Všetko prestavať?
Cena kontroly stability domu pri zemetrasení dnes v Istanbule stojí 5.000 lír, asi 2.200 eur. Navyše, začiatkom októbra tohto roka už turecký minister živovného prostredia a výstavby vyhlásil, že podľa odhadov dnes vyše polovica budov v Istanbule nespĺňa bezpečnostné štandardy a bude nutné ich prestavať. Vládna AKP vtedy odštartovala projekt mestských premien. Nezávislé hlasy však tvrdia, že pre miestnych politikov je bezpečnosť a kvalita života ďaleho mimo záujimu politikov a preto neveria, že sa niečo zmení. Ďalšou zaujimavosťou bezpečnosti môže byť fakt, že dnes každý inžinier po absolvovaní štvorročnej vysokej školy má právo podpísať projekt výstavby. Robotníci v stavebnom priemysle navyše pracujú za minimálnu mzdu a často nemajú ukončenú ani základnú školskú dochádzku. Viete si teda predstaviť, ako mnohé budovy v meste stoja, nehovoriac o tom, ako vyzerajú?
Korporácie nad občanmi - všade?
Prednedávnom sme sa piati kamaráti vybrali do kina v centre mesta. V kine sme boli sami, bohužiaľ. Pre iný pohľad na mesto by si ho mal azda pozreť každý istanbulčan. Ekumenopolis: City Without Limits je film, ktorý upozorňuje na neplánovanú urbanizáciu v meste, kde korporácie, nákupné centrá a hotelové siete stoja vysoko nad potrebami ľudí. Samozrejme, nadmerná a neusporiadaná výstavba nepomáha mestu pripraviť sa po bezpečnostnej stránke na nebezpečenstvo. Film bol pre mňa šokom.
Ako teda prežiť v meste, ktoré sa vlastne každú chvíľu môže otriasť v základoch? Vždy ma táto predstava desí hlavne preto, že denne vrazím na ulici asi do milióna ľudí. Asi si nebudem môcť dať skontrolovať svoj nájomný byt, a asi by ma neprekvapil ani výsledok kontroly. Nerobím si zásoby jedla, ale vodu tu všetci pijeme z obrovskych bandasiek, takže tá by mala stačiť. A keď to celé príde, budem dúfať, že to Istanbul na skale zvládne. Asi nikomu nič iné neostáva.